reklama

Polnočné spovede 5 m

Rjokan bol už plný ľudí: všetci ostatní tuším prišli rovno z Kóbe, len Ósačania mali špeciálnu eskortu. V priestrannom genkane, kde sa museli prezuť do hnedých domácich sandálov, viseli na obrovskom papieri napísané

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

"Pravidlá Tábora": 1. Už nijaká japončina, len angličtina. 2. Nepite alkohol. atď.

Ruy sa pohoršoval: akože bez alkoholu? To nemyslia vážne! Ja som sa sem prišiel zabaviť. Hádam nechcú obmedzovať moju osobnú slobodu! Renáto si pomyslel: zdá sa, že to majú premyslené do posledného detailu. Obdivne kráčal s ostatnými do vnútra tajomného japonského hotela.

Ako celý hotel, tak aj izby boli zariadené v rýdzo japonskom štýle - dlážka z tatami a nijaké poličky, batožinu si bolo treba zložiť vedľa posteľných matrací. Renáto a Olle dostali tú istú izbu. Popri nich tam bolo uložených ešte zopár futonov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nervózne venovanie sa vybaľovaniu, očakávanie, čo bude ďalej a s kým ďalším sa bude treba stretať, zoznamovať. Renáto sa pokúšal udržiavať sa v dobrej nálade a nevšímať si úzkosť z obklopenia neznámymi ľuďmi, ktorých bol rjokan plný a medzi ktorými strávi nasledujúce dni.

Z okolitých izieb bolo počuť hluk, hlasy, smiech, buchot. Po chodbe dupotali mnohé nohy. Olle vyšiel von a Renáto nachvíľu osamel v tento piatkový večer. Sám vo veľkej vysvietenej miestnosti s tatami, ktoré voňali tak slamenne a vítajúco. Vybral si futon hneď pri okne, aby bol aspoň z jednej strany chránený. Nedokázal by sa ocitnúť uprostred miestnosti medzi inými obyvateľmi izby. Kľačiac na tatami odsunul šódži z bieleho japonského papiera, za ním sklené okno, a z chladnej tmy jarného večera začul šumenie mora. Zachvel sa slastnou úľavou a vedomím, že toto je to, k čomu smeruje. Z jednej strany izba rjokanu plného Japoncov, z druhej výhľad na more. Nie je to krása?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola to krása, hlavne keď zvolali na spoločnú večeru vo veľkej jedálni na prízemí. V dvoch radoch dlhou miestnosťou sa tiahli nízke čierne stolíky - každý pre jedného hosťa, naložené miskami a taniermi s dobrotami japonskej kuchyne. Okolo nich boli na tatami pousádzaní mladí krásni Japonci s ebenovými vlasmi, preriedení hosťami-gajdžinmi. Počas jedla, s miskou bielej ryže v ruke, si Renáto prezeral okolitých ľudí, a jeho srdce plesalo radosťou nad tým, koľko Japoncov tu naraz okolo neho je. Darmo, konverzácia v angličtine - imperatív tábora - bolatak väčšmi ľahšia než nevyspytateľná materčina týchto čarovných ostrovanov. Chlapec naproti mal oči Eiriny Papas a pestrý teplý sveter. Keď Renáto dokončil svoju tichú modlidbu pred jedlom, všimol si, že chlapec pozdvihol paličky v oboch rukách a poklonil sa. "Are you Buddhist?" spýtal sa ho Renáto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chlapec zdvihol hanblivé oči a váhavo odpovedal "Y-Yess".

"Ktorá sekta?"

"Ja - neviem - ako... povedať angRicky...", ostal chlapec v pomykove. "Džódo šin-šú," šepol a placho mykol očami, či niekto nezačul, že sa prehrešil proti zákonom Tábora.

"Takže váš hlavný kláštor je Gion-in v Kjóte, nie?"

Chlapec nevedel a nejavil ochotu rozprávať sa. Renáto z neho ešte dostal informáciu, že sa volá Džun-iči, po ktorej definitívne sklopil oči k svojej miske s ryžou.

Po večeri bol odpočinok, určený aj na večernú očistu a po nej sa mali začať nočné debatné krúžky. Renáta pochytila panika, keď zistil, že kúpeľne sú spoločné a že nikde nevidí "private bath", ktorý sľuboval informačný leták o tábore. Pravdu povediac, k účasti na tábore privolil až vtedy, keď sa dočítal, že kto nechce, nemusí absolvovať kúpeľ v tradičnom japonskom spoločnom bazéne. Bolo mu to trápne, ale vyhľadal Kunihika, ktorý bol členom výkonného výboru, a predniesol mu svoj problém. "Vieš, je to ťažko; toto je rjokan, všetko je tu tradičné japonské, a tak by sa všetci mali správať po japonsky."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"No hej, ale v letáku bolo uvedené, že tu bude aj možnosť samostatného kúpeľa." Renáto sa desil predstavy, že bude musieť vojsť nahý do kúpelne plnej iných mužov.

"Samostatný kúpeľ je možný len jeden, takže si možno budeš musieť vystáť rad. A nechceš vyskúšať tradičný kúpeľ?"

"Radšej by som nie," odpovedal Renáto trochu zahanbene, ale rozhodne. Kunihiko ho teda zaviedol na horné poschodie rjokanu, kde bol vydelený "súkromný kúpeľ". Bolo to len umyvadlo, oddelené od ostatnej kúpeľne zástenou, na ktorej bol prichytený veľký nápis "PRIVATE BATH".

Táto nepríjemnosť ho síce trochu rozladila, ale keď sa ako-tak osviežil nemotornou očistou pri umývadle, cítil sa lepšie a hodil celú záležitosť za hlavu.

Nočná diskusia bola na tému AIDS. Obyvatelia rjokanu boli rozdelení do skupín, z ktorých každá sa uchýlila do inej tatamiovej izby, klub sa zhrčil okolo jedného prízemného stola a malo sa "debatovať". Renáto sa dostal do skupiny s Džun-ičim. Rozhovor spočiatku viazol, našťastie bol prítomný aj Tony, staručký Američan, ktorý sa predstavil, že spolu so svojou manželkou, ktorá je tiež v Tábore a teraz je prítomná v inej skupine, pracujú v Kóbe ako operátori družobnej organizácie Seattle-Kóbe. Mal úzky piskľavý trasľavý hlas, ale hovoril zaujímavé veci, na ktoré uznanlivo pritakávali všetci prítomní - okrem Renáta všetko Japonci. AIDS ako problém - o ktorom nič nevedeli títo mladí vysokoškoláci, tak detsky naivní a mysliaci si, že svet je gombička. Na Renáta sa so záujmom pozerala Haruko, zadumane pritakávala, kedykoľvek niečo povedal. Tony s blahosklonným pohľadom dozerajúceho patróna sledoval očný tanec medzi Haruko, Renátom a Džun-ičim. Džun-ičiho oči boli stále spustené k zelenavej žlti tatami a málokedy vyhovel výzve "Džunčan, aj ty niečo povedz", ktorou ho povzbudzovala Haruko. Jeho angličtina len ťažko získavala chatrnú odedzu viet, a jeho rezignácia bola dojímavá pre väčšinu debatujúcich. Sklopené oči Eiriny Papas, farebný sveter, dlhý driek týčiaci sa spoza nízkeho stolíka...

Pred polnocou sa diskusie o AIDS mali končiť. Tony ako vedúci vyhlásil záver a vyzval k "posolstvám": veľké menovky z hrubého farebného papiera, poskladané do tvaru pyramídy, ktoré mal každý člen diskusie na stolíku pred sebou, sa teraz premenili na kolujúce listové papiere, slúžiace na malé polotajné posolstvá jeden druhému. Túto menovku si každý mal brať na všetký diskusie a tak získať takéto milé osobné spomienky na ľudí, s ktorými sa možno už nikdy v živote nestretne. Chvíľka malých tajomstiev, písaných na papiere rozličných farieb, kolujúcich od suseda k susedovi. Tony nedbal na predpokladanú diskrétnosť a ostentatívne sa usmieval nad posolstvami, ktoré si čítal na pyramídach iných, ako mu jedna po druhej prichádzali. Renáto sa necítil príjemne, že Tony určite číta aj jeho odkaz na Džun-ičiho pyramíde. "Dnes som videl, čo znamená japonské kokoro. Neboj sa, moja japončina je tiež úbohá."

Haruko napísala Renátovi: "Bolo veľmi milé vymieňať si s tebou názory. Dúfam, že budem mať viac času ešte sa s tebou porozprávať."

Prišla polnoc. Všetky debatné kluby sa znova zišli dole v rozľahlej jedálni, ktorá po odložení stolíkov sa premenila na praktickú spoločenskú miestnosť, kde sa všetci pousádzali či poukladali na tatami. Renáto si sadol ku chlapcom, s ktorými býva na izbe. Všetci ešte oduševnení debatou a nadšení komunikáciou, pokračovali v rozoberaní témy AIDS a debata pokračovala. Kým vpredu prebiehal oficiálny program zhodnocovania nočných diskusií a potom estrádne vystúpenia v podobe tancov a scénok, k Renátovej skupinke si prisadlo ešte zopár chlapcov, zvedavých na to, o čom sa rozprávajú a usilujúcich sa využiť príležitosť ďalej konverzovať. Chlapci viseli Renátovi na očiach, rástli svojou vlastnou schopnosťou formulovať svoje myšlienky v cudzom jazyku pred gajdžinom, ktorý s planúcimi očami počúva ich slová a blahosklonne prikyvuje, spozornie, ak ich angličtina zadrhne, prikývne hlavou, keď súhlasí s názorom. Renáto bol šťastný. Bol obkolesený Japoncami, ktorí mu pozerajú do očí, mal pohľad tých mnohých párov krásnych šikmých očí, počúval hlasy tých japonských hrdiel, a nemyslel, nie nemyslel na veľký-veľký dom ďaleko na severe Ósackej oblasti.

A už ležali v tme každý na svojej prízemnej posteli v tatamiovej izbe - a ešte Renátovi rozprávali jeho spolubývajúci o živote vysokoškolákov, o malých izbách v podnájme, kde nie je ani záchod ani kúpeľňa, preto treba chodiť do verejných kúpeľov, o holej varenej ryži, ktorú v univerzitnej jedálni dávajú zadarmo, ak koncom mesiaca už nepostačujú peniaze od rodičov či zárobky z brigád. Renáto ležal na futone, vdychoval vôňu tatami, počúval šum mora za oknom z jednej strany, a tiché hlasy Japoncov - kamarátov z druhej strany. Tak mu chýbal, tak strašne mu chýbal takýto kontakt s touto krajinou.Toto bol život, toto bolo Japonsko, teraz ho cítil a zažíval. Aj keď to bolo v angličtine. Stalo sa zakázaným jablkom a ceneným privilégiom, šepnúť si v súkromí izieb "môžeš to povedať po japonsky, veď ťa nik nepočuje..." Niektoré veci sa skutočne ľahšie vyjadrili v japončine ako po anglicky. Ale gro rozhovorov bolo v angličtine, a Renáto s radosťou vychutnával ten pocit, ako sa voľne prelievajú myšlienky z jednej duše do druhej. Konečne môže doplna načrieť do tých ich zatemnených kokôr, ktoré sú také uzamknuté, vrezané kdesi hlboko hlboko "v hrude ich hrude" a ktoré akoby chápal oveľa lepšie (aspoň mal neraz ten pocit) než bežní gajdžini. Radosť z komunikácie, niečo, čo na Slovensku málokedy pociťoval, a už vôbec nie v takejto forme priamych rozhovorov, ho teraz opantala, a hoci pri rozhovoroch s gajdžinmi sa mu angličtina občas zdá, že nepreniká dosť do hĺbky a vzťahy pri nej ostávajú povrchné, pri Japoncoch je to priam slasť, pri tej neistote a povrchnosti už totálnej, čo sa týka konverzácie v japončine, na ktorú už dávno rezignoval...

Zo spokojnosti a úplnej vďačnosti Bohu ho rušilo len jedno: že vo svojom posolstve Džun-ičimu, akokoľvek chcel byť citlivý a povzbudzujúci, vlastne takmer otvorene povedal "Tvoja angličtina je úbohá".

Martin Bel

Martin Bel

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som "básnik z Výšin"... Hľadám minulosť, aby som pochopil prítomnosť. Hľadám budúcnosť, aby prítomnosť mala zmysel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu