Polnočné spovede 5 i

Autor: Martin Bel | 14.10.2016 o 20:31 | (upravené 14.10.2016 o 20:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  28x

Návštevníci Kráľa Ašóku boli spokojní. Renáto v nedeľu na obede uvažoval, či si nedať "čikin karé", kuracie karí na trochu pojapončený spôsob, a nezopakovať si fascinujúci zážitok jedenia rukou.

Je to predsa také zvláštne - to čo ideš jesť, najprv pocítiť končekmi prstov, cítiť toho teplotu, konzistenciu, cítiť to, ako keď si odtŕhaš zo striedky slovenského chleba, a až po tom, čo si sa takto hmatom oboznámil s jedlom, ktoré ideš požiť, si ho priniesť do úst a pocítiť aj jeho chuť... Vlastne je to oveľa prirodzenejšie, aj pietnejšie, než podávať si jedlo do úst všelijakými tými pomocnými pákami, ktoré ľudstvo vymyslelo ako náhradu cítiacich prstov...

Maudžúd s Miltonom a Grant však jedli pákami, a tak si aj on jedny vzal a prisadol si k nim.

Bolo to posledné jedlo s Miltonom. Pobalený, s mysľou v diaľkach, zodpovedával Renátove posledné chtivé otázky o rozdieloch životného štýlu Sinhalov a Tamilčanov, a tiež "Mórov" - po tamilsky hovoriacich muslimov, ku ktorým patrí aj Maudžúd. Milton sľúbil, že mu prinesie list z posvätného buddhistického stromu bó, pod akým v Indii Buddha meditoval predtým, ako dosiahol Pochopenie všetkej Pravdy. Konárik z toho stromu vraj na Šrí Lanku priniesol syn indického kráľa Ašóku a zasadil ho v kráľovskom meste Anurádhapura, kde je dodnes slávny kláštor. Odtiaľ potom pochádzajú všetky stromy "bó", ktoré rastú na nádvorí každého buddhistického kláštora na ostrove. Hoci ide o druh figovníka, jeho listy majú úzky a pretiahnutý tvar srdca s dlhým cípom...

"Môžem si k Vám prisadnúť?" Nad debatou sa usmievala tvár snedého mladého muža s táckou v rukách. "Začul som, že sa rozprávate o buddhizme", poznamenal, ako si sadal. Hoci mal šikmé oči, Renátovi vždy pripomínal jeho najlepšieho kamaráta Rada. Vždy sedával sám a nikdy ho nebolo vídať, že by sa s niekým rozprával. Renáto ho tipoval na Filipínca. Thajčan asi nebol, to by nebol taký samotársky - veď by tu mal plno krajanov. Hoci - Filipíncov tu je tiež dosť. Ale Renáto nikdy nemal odvahu prísť a osloviť tohto dôstojného mlčanlivého neznámeho.

"Som Ti Aun z Mjanmárska," predstavil sa.

Mjanmársko - Barma, tá úplne neznáma krajina dlhokrkých žien!, chcelo sa skríknuť Renátovi, ale ovládol sa. Vedel aj o Aun Schan Su Ťji, ktorá vyhrala voľby, ale držia ju vo väzení napriek Nobelovej cene za mier, ktorú navrhol prezident Havel.... To sú citlivé veci, ani nám sa dobre nerozprávalo cudzincom o našich vnútorných problémoch za socializmu, spomenul si. Ale priam sálal túžbou dozvedieť sa aspoň čosi o tajomnej domovine tohto zaujímavého človeka, ktorý si odrazu k nim prisadol na obede.

"Je niekto z vás buddhista?", spýtal sa Ti Aun.

Milton sa priznal.

"A odkiaľ si? Z Thajska?"

"Nie. Zo Šrí Lanky."

"Á, Šrí Lanka! Od vás k nám buddhizmus prišiel. Vieš, že medzi tvojou a mojou krajinou bola bohatá buddhistická spolupráca a výmena mníchov, kým vás nekolonizovali Angličania? Théravádó máme od vás".

"Théravádó sa od nás šíril do mnohých krajín," poznamenal sebaisto Milton. "Vlastne, keby sa théravádó nebol uchytil na Šrí Lanke, tak by bol asi úplne zanikol a z buddhizmu by ostalo len mahájánam."

Ich rozhovor o buddhizme pokračoval ďalej a ostatní len zanietene počúvali a usilovali sa zachytiť aspoň časť z tých zaujímavých informácií. Že medzi Šrí Lankou a Juhovýchodnou Áziou existovala nejaká historická súvislosť, ktorá bola od čias britskej kolonizácie prerušená a teraz pokračovala tu pri tomto stole v jedálni internátu v japonskej Ósake, bolo nesmierne vzrušujúce pre belochov Granta a Renáta, ktorí obaja horlili za prepojenie belošskej a ázijskej kultúry. Grant videl v Ázii najbližšieho suseda pre Austráliu budúcnosti, či už v obchode, či v imigrácii - žasol nad politikou austrálskych úradov, nepovoľujúcich prisídľovanie Ázijčanov. "Máme takú nízku populáciu a oni by nám mohli tak pomôcť!", argumentoval. "Sto rokov sme boli orientovaní na materskú Britániu, ktorá na nás zvysoka kašľala, pre ktorú sme boli len zberbou Írov a trestancov - naša budúcnosť je v úzkej spolupráci s krajinami Ázie. Načo nám je učiť sa po francúzsky, po nemecky - koľkí z nás sa dostanú do Európy? Treba nám vedieť po japonsky, po čínsky, po thajsky...", hovorieval Grant, ktorý všetkými týmito jazykmi hovoril. Dokonca sa kvôli svojej láske učil v Hong Kongu aj kantonskú čínštinu, ale ten príbeh sa napokon skončil smutne a nešťastný Grant sa vzdal plánov usadiť sa neďaleko ázijského kontinentu. Vrátil sa do rodného Adelaide, sústredil sa na výučbu japončiny a stal sa predsedom mestského odborového zväzu učiteľov japončiny. Jeho študijným plánom v Japonsku je vytvoriť novú učebnicu čínskych znakov. Takú, ktorá by uľahčovala zapamätanie si jednotlivých komponentov, z ktorých sa každý čínsky znak skladá. Čínske písmo, staré možno ako egyptské hieroglyfy, a na rozdiel od tých tak vzácne a prekvapivo zachované až do dnešných čias, totiž pôvodne vznikalo logicky: znaky boli buď zobrazeniami, symbolmi pojmu, ktorý vyjadrovalo príslušné čínske slovo, alebo tento pojem vyjadrovali spájaním viacerých prostých znakov do jedného zložitého tak, aby tieto komponenty dokopy vlastne vytvárali význam celého znaku - napríklad všetky znaky pre slová s významom nejakého citu alebo psychického stavu obsahujú zmenšený znak "srdce", jeden s čínskych výrazov pre lásku je spojením znakov "žena" a "dieťa". Ale v priebehu stáročí sa mnohé súčasti znakov modifikovali na nepoznanie a dnes je u mnohých už ťažké logicky vyvodiť, prečo sa skladá práve z tých a z tých komponentov. Grant sa teda podujal vymyslieť istý príbeh, vysvetlenie aj k tým znakom, ktorých komponenty sú už vlastne dosť neprehľadné, čo by veľmi pomohlo jeho študentom japončiny pochopiť logiku zložitého prastarého písma. "Sawaddí khrab!", zvolal na Jongjuta, keď ho videl s táckou hľadať si miesto na sadnutie, zdvihol ruku a luskol prstami. Jongjut sa usmial a zamieril k nim. Grant mu čosi povedal v spevnej thajčine a Jongjut sa pozrel po spolustolovníkoch. "Grant hovorí, že tu diskutujete o buddhizme", poznamenal, ako si sadal.

A tak sa pri rozlúčkovom obede s Miltonom zišli pri stole traja théravádoví buddhisti z troch krajín, ktorí by sa zrejme, nebyť tejto vzácnej príležitosti, ani neboli stretli. Jongjut síce nebol z Krung Théb, a tak sa nespriatelil s krajanmi z hlavného mesta a inklinoval k ostatným dvom-trom Thajčanom, čo boli z "vidieka", ale napriek tomu sa nerád dával do rozhovoru s cudzincami, hoci ako zamestnanec štátnej správy v oblastnom centre Uttaradit mal výbornú angličtinu. S Renátom sa poznal a zdravil, lebo prišli do Japonska v rovnakú dobu a absolvovali, spolu s ostatnými októbrovými nováčikmi, cestu na suitaský Mestský úrad, kde v októbri minulého roka zobrali odtlačok prsta na "gajdžinský preukaz", a potom si na uvítacej slávnosti v jedálni spoločne vypočuli Selminu pieseň "Eli". Zostával však v úzadí; doma v Uttaradite ho čakala rodina - manželka a malý synček, ktorému dal prezývku "Hrnček", a nemal veľa chuti na nadväzovanie priateľstiev s ľuďmi z celého sveta tu na internáte. Po ukončení kurzu japončiny aj tak odchádza preč na inú univerzitu, takže zbytočné je nadväzovať tu nejaké priateľstvá... Vždy mu však dobre padlo, keď s ním Grant prehodil pár slov po thajsky, či keď ho Renáto po thajsky pozdravil. A teraz rád prijal pozvanie. A rád sa podelil so spoluvercami o zážitky z pobytu v kláštore: ako každý správny buddhista, aj on, aj Ti Aun, aj Milton, mali za sebou pobyt v kláštore. Ako každý správny théravádový buddhista, aj oni traja vedeli naspamäť odriekať verše Dhammapada v staroindickom jazyku páli. A keď ich Grant vyzval, aby to skúsili, jedálňou sa rozoznelo, v sinhalsko-mjanmársko-thajskom trojhlase:

"Manópubbangamá dhammá..."

Vznešenému trojzvuku zatlieskal Grant s Renátom aj okolité stoly. Od stola, kde sedeli ďalší Thajčania, sa zdvihli obdivné výkriky a rozzubené úsmevy a nasledovalo thajské smiechuplné prekrikovanie cez jedáleň medzi Jongjutom a jeho krajanmi. Grant sa tiež pod fúzy usmieval ich poznámkam a pripojil sa do ich konverzácie. Renáto nadšene počúval tú krásnu divokú reč palmových princov a tešil sa z tohto vzácneho momentu spojenia. Zrazu v hodovni neobedovali Indonézania, Filipínci, Thajčania, Číňania, Šrí Lančania (zahŕňajúci jedného Sinhala a jedného Tamilčana - Móra), belosi, Afričania, ale - prosto ľudia.

Milton o pár hodín odlieta na ďalekú Šrí Lanku. Nebyť jeho rozprávania o strome "bó", nepridal by sa k nim Ti Aun z Mjanmárska, ani Jongjut z Thajska, a neodzneli by pred chvíľou tu v tejto hodovni sväté Slová Buddhovej Pravdy. Bol nadšený tou jednotou. Keby tak ešte vedel po thajsky ako Grant! A po sinhalsky. A po tamilsky. Je toľko jazykov v tejto veľkej Ázii, je toho toľko sa učiť! Renáto bol nadšený. Cítil v sebe celú tú Áziu, tú šíru končinu sveta, ktorá sa mu núka, ktorá sa mu otvára, ktorá ho láka, ktorá si ho podmaňuje tu v samom srdci Japonska. Načúva tej výzve a necháva sa unášať. Počúva milovaný krik Thajčanov a odváži sa pozrieť v ich smery s uvoľneným úsmevom na tvári, tak ako to vždy chcel, ale ako sa mu to nikdy nedarilo... Lenže, Thajčanov je tu dnes už málo. Už len tí čo ostali, tí čo nie sú doma na prázdninách alebo neskončili už svoje štúdium v Ósake. Obidve posledné možnosti ho zaboleli. Len pomyslenie na ne. Ach čo ak... Ale chlácholí sa, upokojuje sa, celé dni sa chlácholí, že nie, veď menovka na schránke izby nad ním na štvrtom poschodí sa nemení, je stále tam. Aj Wóraweta vídať. Takže je ešte stále nádej... Nemá sa koho, nemá sa ako opýtať. Ostáva mu len čakať. Čakať, kým sa začne nový školský rok na univerzite. Kým sa na nej zídu všetci "moji spolužiaci"...

"Donesiem ti list zo stromu bó", sľúbil ešte raz Milton, keď sa lúčil.

Šťastnú cestu, Milton.

"Prajem vám obom šťastie", ako povedal včera večer Dan...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?