Polnočné spovede 4z

Autor: Martin Bel | 16.7.2016 o 9:13 | (upravené 16.7.2016 o 9:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  33x

Ten istý štvrtok popoludní, Anna Filipovi

Filip,

 

len kratucko, utekam na danovy urad...

Nie, uz sa urcite pre ten vecer netrap.  To, ze ja som ucitila, ze ma niekto doslova "programovo, vedome depta" (nie nevedomky!) -  je moj "problem" v tom zmysle, ze mi to je luto a bolelo ma to, lebo fakt NIKDY som sa s tym nestretla (a aj preto sa obavam, ze nie som daleko od pravdy - ak by sa mi totiz  casto "zdalo", ze ma niekto chce "deptat" -  asi chyba bude vo mne! Ale tu je to ine. Navyse aj Lun ten pocit jednoznacne z Marjam mal... uz ten vecer u nas. Ale nechali sme to "otvorene", ze mozno to nie je az take zle...  Ale u teba sa  to vlastne  potvrdilo.) Viem, ze to ty tak nevnimas, resp. suhlasis zrejme s M. interpetaciou, ze to sa "len prostorekostou dotkla mojho slabeho miesta"...  Nic viac. A mozno ti vo vire hostitel. povinnosti usli uz tomu predchadzajuce ironicke narazky na mna a vrtave pohlady z jej strany... ale je to v poriadku. (Napokon sam si vtedy pripustil, po jej odchode, ze nebyva Marjam az taka "pichlava" - pripisal si to vsak rozvodu a nie jej osobnej antipatii voci mne... Nuz, obavam sa, ze vies malo o zenskom svete v tom negat. zmysle, ale mozno je to tak lepsie. Je fakt, ze napr. k tebe sa urcite vzdy spravala inak ako ku mne - a pre teba musi byt smerodajne to, aka je k tebe, nie ku mne.)

 

Len ma trochu prekvapilo, ked pises, ze sme sa mohli ovladat pred zahranicnym hostom... Ja som ho brala ako vasho stareho znameho, ako "homogenny clanok" spolocnosti, nie ako "cudzinca", pred ktorym si treba na nieco davat pozor... a navyse, nezda sa mi, ze by si bol on z toho robil co len macny mak. Tomasz je (aspon teda posobi), ako spravny "flegmatik", ktory nepripisuje velku vahu akymsi poryvom a "hlupostiam".  Alebo sa mylim?

 

Chvalabohu, ze si sa skamaratil so slnkom! Gratulujem, je to vyborna vec...

 

                                                 A

 

P.S. Nemam pocit, ze by som sa s M. uz nikdy nechcela stretnut. Ani nemam problem s odpustenim - ved ja sa na nu nehnevam! To, ze ma zranila, je nieco ine. Pre mna bolest a hnev su dva oddelene pocity.

Ale ostal vo mne zvlastny nepokoj, co najblizsie zase povie na moju adresu a  ako sa  voci tomu mam spravne obrnit. Fakt sa mi to este nestalo! Je to nova, nepoznana situacia. A moc prijemna teda nie. Ale chvalabohu, mam ovela zaujimavejsie problemy.. takze tymto mailom za tym uz davam definitivnu bodku.

A pre teba este otazka: Vtedy u nas, ak sa pamatas, prezentovala napr. Marjam takyto nazor: mlada matka, s kocikom, ak je vycerpana,  nevyspata  a nevie si stopercentne ochranit napr. penazenku pred zlodejom - tak ma radsej ostat doma a neist von... Ak sa nieco stane, sama je zodpovedna...

Ty s tym suhlasis?

Analogicky, ak ja mam babatko, som unavena a nevyspata, nemala  by som radsej vobec chodit do spolocnosti - aby sa moja pretazena psychika nevystavovala moznym zraneniam z de facto dobre myslenych poznamok... Ale sedi to? Nie je to tak, ze prave "normalni", "pozitivni"  ludia dobrej vole sa predsa maju snazit tej mamicke (tu nemyslim len seba, ale vseobecne) psych. pomoct, povzbudit ju, resp. ochranit ak treba? Namiesto podrypavania?  

                                                        

                                                PRVÝ APRÍL

 

Ten istý štvrtok, polnoc, Filip Anne

 

Milá Anka,

 

   som rád, že si mi venovala ten čas pred odchodom na daňový úrad a napísala si mi tak otvorene. Ďakujem Ti. Možno by ste sa s Marjam mali o tom otvorene porozprávať, ale to je asi len čisto utopická predstava, nerealizovateľná. Naozaj, presne ako Ty píšeš - že nepoznám ženský svet, tak presne na to som myslel, keď som "pocítil" to napätie, či kŕč alebo ako to nazvať, ktoré medzi Vami dvoma zavládlo, vždy keď som bol svedkom Vašich stretnutí - najprv u Vás, potom u mňa. Vtedy som si povedal, že asi práve som svedkom istej stránky "ženskosti", ktorú som doteraz - alebo minimálne už dosť dávno - nezažil. (Musím povedať, že som si pritom spomenul na časy so Zorou...)

   Ak si od Marjam cítila pohľady a myšlienky, tak asi to tak bolo. Ja som videl len tie "vonkajšie prejavy"... Neviem, či aj Vy ste teraz v nejakom extra vyčerpanom období - asi aj áno, pred Lunovým odletom - ale Marjam je určite. Súkromné zmeny, pracovná zmena, odchod na dlho do cudziny... A asi to všetko potom vedie k podvedomým (naozaj si nemyslím, že vedomým) pochodom, ktoré sa potom prejavujú tým napätím.

   Každopádne som rád, že "nezatváraš pred Marjam" dvere. Ona tiež určite nie voči Vám. Teda, aspoň si myslím. Ale každopádne, tak skoro už aj tak nebudeme mať príležitosť sa všetci stretnúť, takže je to jedno.

   Naozaj ma to všetko mrzelo. Už to nechám tak. Písal som o tom aj Lucii, až TAK ma to trápilo. Možno sa, keď sa nabudúce stretneme, budeme môcť k tomu vrátiť, ak budeš mať chuť, a rozobrať to ešte, lebo z čisto "psychologického" hľadiska je to veľmi zaujímavé.

   Zajtra ideme so sestrou a švagrom k našim - mama má narodeniny. Takže "vyhlasovanie" prebehne bez mojej účasti. Som trošku zvedavý, či ma predsa náhodou nevyberú, ale zasa si hovorím, že je celkom možné, že nie - dobre píše veľa ľudí, a téma im just nemusela sadnúť. Ale aj tak je to vzrušujúce.

   Ešte k tej Tvojej otázke, čo si o tom myslím - mama s kočíkom, okradnutá. Myslím si, že si to asi brala príliš osobne, fakt. Pretože Marjamino vysvetlenie tej situácie bolo PLNE V ZHODE s tou ich filozofiou, ktorej sa s Ľuborom venujú už celé roky. Je to určitá viera - nie konkrétne v Boha - a je do istej miery buddhistického typu, v tom, že sa tam zdôrazňuje v prvom rade zodpovednosť každého za seba. Podľa hesla "Ty si určuješ, čo sa ti deje a ako sa ti deje. Na druhých sa ani nespoliehaj ani nevyhováraj". Z TOHTO hľadiska podľa mňa ona hodnotila tú situáciu, akože - môže si za to aj tá okradnutá osoba, lebo nedávala pozor. Tým neobviňovala okradnutého, ale poukazovala, že do istej miery svojou nepozornosťou k tomu prispel. A to, že to bola konkrétne mamička s kočíkom - to povedala preto, lebo ten príklad si dala Ty, zo svojho prostredia. V tomto Ťa určite nechcela nijako podráždiť ani podštuchnúť. Fakt si myslím, že nie. (Až taká ordinérna a primitívna nie je. Keby Ťa chela podštuchnúť, urobila by to určite rafinovanejšie...) Nemyslím si, že by som sa v niekom mohol AŽ TAK mýliť, Anka. Možno naozaj sa dotkla nejakého Tvojho citlivého miesta - za čo nemôžeš, každý ho máme. Aj ona ho má. A jej citlivého miesta si sa možno zas dotkla nejako Ty. Anka, fakt si myslím, že VEDOME Ti Marjam nechcela ubližovať, tobôž Ťa "programovo deptať". Poznám ju toľké roky, párkrát sme sa s ňou aj Ľuborom dostali do naozaj hlbokých debát, a z tých debát mám názor, že Marjam je čistý človek, hoci prostoreká naozaj je, a pokiaľ človek na to nie je zvyknutý, môže to pôsobiť až drzo. Ale to si musí ona sama uvedomiť a naučiť sa väčšej taktnosti, hlavne ak s tým má v poslednej dobe väčšie problémy, ako mi sama povedala. V diplomacii to bude tiež potrebovať.

   Nevylučujem, že sa MÝLIM, Anka. Ale, moje názory na ľudí sa mi zatiaľ potvrdili. Čo som sa najviac sklamal, to bol samozrejme môj ex, ale to nie preto, žeby som tie jeho vlastnosti nebol videl už na začiatku, ale preto, že SA MI (naivnému!) PROSTE NECHCELO VERIŤ, že by naozaj mohol byť až taký skazený. Ďalšie spolužitie mi len opätovne a hlbšie potvrdzovalo "áno, predsa len je taký". Nuž, a ako to skončilo – to vieš veľmi dobre...  

   Dúfam, že sa nám čoskoro podarí zasa stretnúť. Je o čom debatovať...

 

                                                         Filip

  

Ten istý štvrtok, po polnoci, Lucia Filipovi

 

Filip,
ahoj,
áno, potom som si uvedomila, že "merylizmy" a tento Jazyk prenádherný, kerý názvu neimajet do dnešného dňa či prääm noci apríľoviej, dvoma rôznymi vecami sa javia. Aj moje srcco sa prevelice
potešilo, že aj ja biedny červ nevzdelaný a lingvista málo erudovaný sa
zapojiť môžem a ohojnievať rast a rozvoj tohto pračudesného dietka. Nedávno
si bolach kúpilach Slovár trnafsko-slovenský a čerpaťi sa budem opovažovaťi z
tohto spiska ver často (práda, jag mi len moja robota dovolí).
A teraz k sporu a trápeniu: Anka mi to spomenula, vyžalovala sa už, trápi
ju to tiež, a ja som teraz dostala doplnenie z Tvojej strany, takže to vidím
komplexne a dúfam, aj nestranne... ale odpovede nemám. Marjam nepoznám, ale
celkom rada by som sa s ňou stretla, zistila, čo dráždi Anku na nej a
Marjam na Anke, ale obávam sa, že tomu, čo sa medzi nimi dvoma deje, to
nijako nepomôže - z letmého pohľadu mám z toho dojem, že je to jedna z tých
iracionálnych reakcií. Aj ja mám niekedy takéto nevysvetliteľné reakcie na
ľudí - nedávno na jednu TV reportérku, z ktorej som mala zimomriavky - a
neviem, čo s tým. Iste, dá sa s tým pracovať, len či taký obrovský výdaj
energie, a času na sebaspytovanie sú obe strany ochotné podstúpiť... viem,
že Ťa to trápi, lebo obe sú Tvojimi priateľkami, a pýtaš sa sám seba, čo s
tým máš urobiť Ty, aký postoj zaujať. Zažila som už aj ja také veci,
neskombinovateľných ľudí, a mrzí ma, že sa nemôžem niekedy stretnúť naraz s
ľuďmi, s ktorými ja sama dobre vychádzam sólo - nemám na to recepta... len
sa tomu vyhýbam a diplomatím. K meritu veci samotnému sa vyjadrovať
nebudem - tak či tak to bol podľa mňa len spúšťač niečoho hlbšieho, takého,
kam nedovidím.
No, nepomohla som Ti asi veľmi...
Mám zajtra odovzdať 9 normostrán prekladu a práve som začala... mala som
stresový týždeň, nepekne sa ku mne zachoval účtovník („zorovsky“...), niekedy Ti o
tom možno porozprávam... ale teraz nemôžem, musím sa cele zamerať na
zajtrajšok, dnes som musela stihnúť odovzdať dane...

Uf, teším sa na víkend. Príde sestra, a tento raz nielen môj nový
švagor, ale aj jeho syn, ktorý tu minule nebol. Oddýchnem si, ešte raz si
Tvoj mejl prečítam a keby ma ešte niečo k tomu napadlo, ozvem sa...
Maj sa pekne,
L

 

                                    O TÝŽDEŇ

 

Prvý aprílový štvrtok 17.50, Anna Filipovi

 

Filip,

 

ak som pisala,  ze mi ostal neprijemny pocit z toho vecera, tak urcite nie z toho mojho vyliateho caju, ako z tych reakcii... myslim, ze si ma zle pochopil. Lebo pises,  "ja som ti nic nezazlieval"...  ale co by si mi mal na margo toho vecera zazlievat?!

Ze som po max. vycerpavajucom dni vo Viedni vyliala trochu caju na obrus v snahe obsluzit nespokojnu Helenku? Ja sa za to necitim vinna, a myslim, ze to by mi nikto ani nezazlieval!  A to, ze som Marjaminu max. drzu a utocnu poznamku nespracovala v povznesenom style a la "nic sa nestalo"... to neviem, ci mi ma niekto zazlievat ...  Ty, a - ako som pochopila - aj ona, to tlacite do polohy, ze ja som "precitlivelo" reagovala na nejaku "hovadinu", resp. vravis, ze som bola vo  "vypjatom rozpolozeni..." Cize vlastne chyba bola vo mne a v mojej reakcii  - ak to dobre chapem.  Prepac, ale s tym naozaj nemozem suhlasit.

A ak sa chces silou mocou zastavat Marjam, je to tvoja vec. Ale ja som si pri max. "spytovani svedomia" nie vedoma chyby v komunikacii s nou, ani pokusov nejako ju ten vecer deptat, podrypavat, alebo "napravat"  a ani dovodu, preco musela byt ona taka ku mne. Ty si vtedy diplomaticky mlcal, resp. si odisiel do kuchyne... Moja predstava o roli hostitela je trochu ina, ale nevadi. Nemyslim si ani, ze to bolo analogicke k hadkam pri stole, ktore sa deju v rodinach - ty si urobil tu paralelu... Rodina si moze povedat pri stole podla mna naozaj "vsetko", ale v spolocnosti medzi slusnymi ludmi plati nieco ako "bonton" ... Clenovia rodiny o.i. sa vzdy maju radi a chcu byt spolu, napriek konfliktom, ale priatelstva a ine vztahy uz nie su take neotrasitelne.

 

Ach, cert mi bol dlzen celu tu prihodu i cas, ktory som - sme mu v mailoch venovali. Velmi mi to je luto. Ale nie toho caju, ale toho, ako ty  obranujes demagogicku "pravdu"...

 

OK. Vyliala som si srdce, povedala som ti, co citim, nie som diplomat, resp. nechcem byt za cenu potlacania veci v sebe....  Uz som si kvoli tomu vytrpela, ale neda sa to zmenit. Nechcem skryvat, co si myslim a pokojne mozes tento mail dat precitat aj Marjam... Ak by som s nou bola, asi by som jej to povedala, nech sa nesnazi stale obranovat vlastnu "bezuhonnost" a interpretovat veci "nevedomym zasiahnutim slabeho miesta druhych". Nie vzdy je to pravda.

Vlastne, moje slabe miesto ma byt to, ze som vyceprana z malych deti?

Ano, ved M. vravela u nas, ze matka s kocikom, vycerpana, by vlastne nemala vychadzat von, ak si nevie dokonale ochranit penazenku pred zlodejom, pamatas sa? A analogicky ja, ak som vyceprana a dlhodobo nevyspata, precitlivela, tak nemam vychadzat do spolocnosti, aby som nahodou nebola "zbytocne ranena de facto dobre mienenou poznamkou?"- tak to vidi mozno ona. Ale ja s tym nesuhlasim, ani pokial ide o tu mamicku s kociarom.  Matky s malymi detmi si objektivne zasluzia patricnu uctu, pomoc a ochranu – ktora, chvalabohu, sa vo vacsine pripadov aj deje... – a nie utocnu pichlavost.

 

A este nieco, za cely moj zivot sa mi nikdy v spolocnosti nestalo, aby ma niekto takym sposobom atakoval ako ona. A pritom precitlivela zaiste som a to od detstva, nielen teraz pri malych detoch. Teda nieco z toho mozno vyplyva... 

 

BTW, ked som sa ta pytala, ci zvykne byt aj k druhym taka - poznas ju totiz omnoho lepsie ako ja - povedal si, ze nie, ale ze bude to tym rozvodom... Nepripustil si, ze je ona voci mne zaujata. 

 

Ten istý štvrtok v noci, Filip Anne – list, ktorý Filip síce napísal, ale po zvážení ho napokon neodoslal

 

Anka,

 

    tak tento Tvoj dnešný mejl ma naozaj zaskočil! Ty, čo si sama NIEKOĽKOKRÁT zdôrazňovala, že sa k tomu NECHCEŠ vracať, že sa o tom NECHCEŠ rozprávať, že je to už uzavretá vec a podobne - mi naraz napíšeš takýto útočný a nahnevaný mejl... Nebolo by lepšie ROVNO sa o veciach porozprávať a nie sa tváriť "nehovorme o tom" a potom vybuchnúť takýmto spôsobom voči mne, ktorý som v tom ozaj nevinne a snažil som sa uhladiť celú vec, udobriť Vás dve a čo možno najlepšie zaplátať ten večer, ktorý vlastne bol trápny pre VŠETKÝCH zúčastnených, nie LEN pre TEBA!

   Tvoj list je plný útokov voči mne. Áno, tušil som ich. Cítil som ich, aj počas Tvojho mlčania, aj z náznakov z Tvojich predchádzajúcich mejlov. Či to priznáš či nie, ja CÍTIM, že sa na mňa hneváš, a to ma na celej veci tiež štvalo - že sa hneváš na mňa za to, že som nebol jednoznačne na Tvojej strane, ale že som sa snažil byť nestranný a uhládzať situáciu!

   Anka, ja neviem, čo Ti mám povedať! Veď celý ten konflikt sa začal tým, keď si povedala "Joj, Helenka vyliala čaj" - a pritom všetkým bolo jasné, že Helenka ho nevyliala, nemala ako vyliať, a že si to proste povedala - neviem prečo, ale to je Tvoja vec. Ja som sa pri tej Tvojej vete len začudoval, prečo to "hádžeš" na Helenku, keď je jasné, že si to urobila Ty, ale bol by som to nechal tak. Veď človek občas trepne hovadinu a nič z toho netreba robiť.

   Marjam však, ktorá je menej taktná ako ja - čo treba uznať - to proste trepla otvorene, čo sme si všetci pomysleli. ČO TAKÉ HROZNÉ TI UŽ POVEDALA??? Veď V PODSTATE, Anka, POVEDALA PRAVDU! Samozrejme, NEMUSELA to hovoriť, bolo to netaktné, a možno - ako to Ty vnímaš - útočné. Ale nepovedala nič, čo nebola pravda, a keby si aj Ty bola taktnejšia, tak sa pousmeješ, povieš "Veď vlastne máš pravdu", a BOLO BY PO PROBLÉME. Ale Ty si sa na to hrozne urazila, zobrala si to ako útok. Podľa mňa ste boli aj jedna aj druhá netaktné. Anka, ja som vždy ten, čo sa zastane toho, komu krivdia. Keby Ti Marjam čo i len trochu bola krivdila, ZASTANEM SA ŤA. Ale keďže som v tom nevidel nijaké ukrivdenie, nechal som to na Vás, pretože každá ste mali svoju pravdu.

   Ty si mi TERAZ vytkla - že som sa zdekoval, že som išiel do kuchyne. Ale vôbec neberieš do úvahy moju veľkorysosť, že som sa do toho nezaplietol, aby som nepriťažil ani jednej ani druhej, ba práve naopak, uhládzal som veci, niekoľkokrát opakujúc, že ten vyliaty čaj nie je nič - ZNOVA OPAKUJEM (keďže si to znova vytiahla, hoci už minule som Ti to vysvetlil) - snažil som sa Ťa upokojiť, lebo som prekvapene pozoroval, ako si strašne z toho rozčúlená a nechcel som, aby si sa tak cítila, a myslel som si, že sa možno cítiš trápne aj kvôli tomu obrusu, PRETOŽE si urazene povedala "Dobre, tak ja ten obrus teda zoberiem a operiem" - PRETO som si myslel, že máš možno Z TOHO zlý pocit a preto si tak podráždene zareagovala na Marjam. Ja som utekal pre vanish, aby SOM TEBA upokojil, že to NIČ, TO SA VYPERIE, a dúfal som, že sa upokojíš a hádka prestane. Išiel som do kuchyne variť čaj a DÚFAL SOM, že už je po spore - keď naraz do toho trapného ticha počujem Luna, ako sa do toho vrcholne nevhodne zaplietol! To bol vrchol trapnosti. Ale to som Ti nikdy nechcel povedať, ani by som Ti to nepovedal, nechal by som si to pre seba, ale keď Ty si ma obvinila z "diplomacie", tak Ti musím otvorene povedať o SVOJICH pocitoch. Nemala si totiž z toho večera zranené pocity len Ty, Anka. Mali sme ich všetci! A Lun to dohnal do totálneho absurdna! Marjam predsa NEKRITIZOVALA, že si vyliala čaj alebo že sa nevieš postarať o dieťa! Prekrucuješ to, Anka. Marjam Ti len povedala "Prečo to zvaľuješ na to dieťa?" Preboha, čo také Ti povedala! Nemusela to hovoriť, to je pravda, ale veď povedala len pravdu. A, ako som už napísal, Ty si to mohla prejsť veľkorysým úsmevom a otvoreným priznaním si svojej chyby - "Áno, povedala som hlúposť"...

   Nie, nemohla si to vyriešiť veľkoryso. Preto, lebo medzi Tebou a Marjam je napätie. Ja NEVINÍM z neho ani jednu z Vás, ale tiež, Anka, nemôžem tvrdiť, že na vine je LEN Marjam. Ty reaguješ podráždene na ňu, ona reaguje podráždene na Teba. Ale prečo zazlievaš mne, že nie som na Tvojej strane - keď to vidím takto? Keby som z Marjaminej strany cítil čoilen náznak ÚTOKU voči Tebe, buď si ISTÁ, že by som sa Ťa zastal. Žiaľ, Ty nechceš pripustiť moje argumenty ani vidieť moje hľadisko. Vidíš len to svoje, to, že TI UBLÍŽILI, ale to, že aj Vy ste k tomu trapasu prispeli svojím dielom, nechceš priznať.

   A pritom, Anka, Marjam PRIZNÁVA svoj podiel viny. Myslím, že z kresťanského hľadiska by malo byť samozrejmé HĽADAŤ NAJPRV SVOJ PODIEL viny, a až potom sa hnevať na toho druhého. V tejto situácii je to však opačne. Obidve ste niečo spôsobili. Ale Tebe to nie je ľúto, ešte vyčítaš aj mne, že sa nebodaj "zastávam" tej druhej strany. Čo keby si sa na to pozrela trochu sebaskúmavo a spýtala sa "Bola som v tom ozaj nevinne? Čím som Z MOJEJ STRANY tú situáciu vyvolala?" Až vtedy by si mohla veci vidieť objektívnejšie.

   Už neviemkoľkýkrát opakujem - Marjam TREPLA KRAVINU. Nemusela to hovoriť. Ale - prečo si TY HOVORILA TÚ PRVÚ VETU, in the first place??? To by si mohla vysvetliť. A uznať, že si naozaj povedala hlúposť, a že Marjam v podstate LEN PODOTKLA, že si nepovedala pravdu, hoci to bolo od nej samozrejme nediplomatické.

   Ale to je Váš problém. Ja by som sa mohol cítiť urazený FOR MY PART, za to, že ste mi obidve pokazili večer. Ja by som mohol byť nahnevaný. Ale o mňa tu vôbec nejde, ja som sa snažil veci nepriťažovať pridávaním ešte SVOJHO urazenia - ale nie aby si to OCENILA, Ty mi tu naraz dokonca ešte aj vyčítaš, že som sa snažil byť nestranný a čo najviac vec uhladiť. A pritom MNE BY STE SA MALI OBIDVE OSPRAVEDLNIŤ! A po ospravedlnení by som ja samozrejme povedal "samozrejme, nič sa nestalo", a VEC BY BOLA NADOBRO VYBAVENÁ.

   Marjam mi svoju ľútosť - aj voči mne aj voči Tebe - už vyjadrila. Ty, Anka, nielen že nepociťuješ nijakú ľútosť voči mne, ale ešte si aj na mňa nahnevaná. To si naozaj nezaslúžim. Fakt nie.

    Ja som sa SNAŽIL - podľa TVOJICH VLASTNÝCH POKYNOV - PRENIESŤ sa cez tú vec a už ju nespomínať. TEBE som sa chcel prispôsobiť. Chcel som to celé prejsť už mlčaním, nespomínať na to, a snažiť sa odteraz zasa budovať len na tom pozitívnom, čo máme za sebou. Ale - TY si sa dnes k tomu zasa vrátila - NAPRIEK TOMU, ŽE SAMA SI HOVORILA "NEHOVORME O TOM". Z toho vidno, že Ťa to tiež trápi. Ale - trápi Ťa to trošku zvláštnym spôsobom, Anka!

   STRAŠNE som nechcel, aby sa naše priateľstvo tým "čajovým sporom" nejako naštrbilo. Už dávnejšie som prežil strach z pocitu, že sa skončilo - bolo to TO obdobie, o ktorom sme si už povedali. Bol som rád, že sme sa dostali do "starých koľají", aj keď som už iniciatívu nechal na Tebe, aby si nemala pocit, že sa Ti natískam alebo zneužívam naše priateľstvo na ventilovanie svojich problémov. Keď sa mi to s Petrom vtedy tak zúfalo skončilo, svojimi plačmi som sa Ťa fakt natrápil, a Ty si mi STRAŠNE pomohla. A CHÁPAL som, že si potom mala toho dosť a potrebovala si odo mňa "pauzu"... (Hovoril som si, že si zo mňa možno rovnako vyčerpaná, ako som ja býval zo Zory a z jej problémov a tráum...) Všetko som sa to snažil chápať a moja vďačnosť za to, ako si mi pomohla, nikdy neprestane. Ale ak by tento blbý čajový spor mal prejsť do nejakej krízy nášho priateľstva, to by mi bolo fakt ľúto. Naozaj sa nevieš nad to povzniesť, pozrieť sa na to aj očami iných - tak, ako INÍ SA NA TO DOKÁŽU POZRIEŤ TVOJIMI OČAMI A CHÁPAŤ ŤA (o tom máš z mojej strany plno dôkazov v mojich doterajších mejloch!) - a netváriť sa, že si JEDINÁ, kto bol v ten večer zranený? Bol som zranený aj ja - tým, že som toho musel byť svedkom a že sa to stalo u mňa, bol zranený aj Tomek, ktorý - napriek Tvojim predpokladom - mal z toho VEĽMI trapný dojem a ešte sme to v noci preberali, bola zranená aj Marjam - hlavne tou Lunovou poznámkou, pretože ona Ťa ANI V NAJMENŠOM nekritizovala, len otvorene poznamenala, že nemáš pravdu - a zranený bol očividne Lun...

   A pritom stačilo, aby si Ty nepovedala tú hlúpu vetu "Helenka vyliala čaj",

                             aby Marjam nahlas a netaktne neverbalizovala to, že si nepovedala pravdu,

                             aby sa do toho Lun už nebol miešal.

   Stačilo by, aby si Marjam priznala chybu a ospravedlnila sa. - To urobila.

                    aby si Ty priznala chybu a ospravedlnila sa. ...

   Stačilo tak málo, a NEBOL BY PROBLÉM.

   Voilá, takto to vidím ja. Žiaľ, v sporoch bývam neúprosne objektívny. A odpúšťam pri najmenšom náznaku prejavenej ľútosti. Preto som Marjam už odpustil - hneď na druhý deň. Anka, nemôžem za to, že som spravodlivý. A ak si to doviedla do tejto polohy, tak som Ti už musel otvorene povedať svoje stanovisko. Už sa nedalo cúvnuť. Po dnešnom Tvojom vyčítavom mejli som musel prestať so svojou veľkorysou diplomaciou a taktnosťou a byť už - len objektívne spravodlivý. Dúfam, že ma za to nebudeš viniť. Nechcel som. Ty si ma k tomu vyzvala. Ale hlavne, je mi to celé ľúto a akonáhle prejavíš AJ TY SNAHU UROVNAŤ to celé, veľmi sa poteším a zabudneme na tú celú trápnosť!

    Naše priateľstvo - teda, ak to aj Ty tak cítiš - za to hádam stojí...

 

                                                Filip

 

Namiesto pôvodného listu odišiel napokon v tú noc list nasledujúceho znenia:

 

Anka, nechápem - tak najprv dáš na tú vec priam "moratórium", že sa "už k tomu nechceš vyjadrovať", a teraz zas napíšeš takýto list... Tak chceš sa o tom rozprávať alebo nie? Lebo ak áno, tak si musíš vypočuť aj môj názor na tú celú vec, a nie len sa pridŕžať svojich vlastných obvinení voči mne, ktorými si ma počastovala tak nečakane a prekvapujúco... Ak sa o tom nechceš rozprávať, tak prosím tie výčitky voči mne odvolaj, sú neopodstatnené. Výčitky voči Marjam si vyrieš ako vieš - s tým Ti ja, ako vidím, nemôžem pomôcť, moje argumenty nepočúvaš...

   Dosť si sa ma tým dnešným mejlom dotkla. Neviem, čo k nemu povedať...  Ale ak chceš FAKT počuť AJ MôJ názor, poviem Ti ho. Len musíš aj chcieť počúvať.

                                                                                    f.                          

 

Na druhý deň, piatok 7. apríla ráno, Anna Filipovi

 

Filip

strasne ma to mrzi, ale ja som vtedy, kratko "po" tom nestastnom vecere, napisala jeden emotivny list a vzapati som sa  rozhodla

ti ho nikdy neposlat! Ostal v mojej schranke ako neodoslany a chystala som sa ho zmazat - resp. mozno si ho aj vytlacit, ako "interny / dennikovy material". Nic viac. Teraz ako L. odchadzal, som celu vec vobec nemala chut riesit, vlastne uz skor som to pustila z hlavy. No a teraz ma najprv sokovalo, o com to pises  - nechapala som kontext a vzapati mi doslo: ja som vcera vselico v zmatku postlacala, poobede, ked som napochytro nieco mailovala trom ludom naraz, a teraz na pocitaci vidim, ze ten MOJ INTERNY "TAJNY" LIST, ktory NIKTO NEMAL CITAT, uz nie je tam, kde bol, teda v schranke "odosielania" (ta, co je tesne pod prislou postou - len ja to mam v cinstine, neviem slov. vyraz).

Cize fakt nejakym NEDOPATRENIM som ho ja vcera poslala - ale VOBEC som ti ho NECHCELA POSIELAT. Dnes, ani tyzden dozadu by som ho tak neformulovala. O.i. aj preto, ze medzitym sme si ty a ja vymenili par mailov... On bol cca 2-3tyzdne stary. A vobec nepatril do sucasneho kontextu nasej komunikacie.

 

VELMI MA TO MRZI. To, co som tam vtedy pisala, som vtedy naozaj citila! Vyliala som si srdce "papieru", resp. pocitacu - v tom zmysle bol samozrejme "pravdivy". Lenze ja som ti ho neplanovala nikdy dat citat... Vedela som, ze by ta to zranilo + vtedy som to cele vnimala velmi vypato a viem, ze taku vec si treba nechat prejst hlavou. Zasiahla teda nejaka vyssia sila. Mrzi ma to.

 

Musel si byt fakt sokovany a pobureny, ze odrazu, a naozaj po mojom uprimne myslenom "moratoriu na tu temu" ti odrazu prisiel taky mail odo mna... Je to po francuzsky faux pas. Mala som ho skor vymazat, aby tam nestrasil. Co uz? Musel si si pomysliet, "chuda A., aj tej uz preskocilo..." Ach, boze.

 

Musim teraz utekat do jasliciek,

 

zatial ahoj

 

A

 

 

Odvtedy sa o veci dodržiavalo moratórium a priateľstvá sa nenaštrbili. Iba určité osoby s určitými osobami už nepili čaj. Ako sa to bežne deje hocikde vo svete...

 

                                    O POLROKA

 

Prešlo šesť mesiacov. Búrlivá jar dala priestor prahnúcemu letu, a keď sa priblížila jeseň, Filip sa chystal na svoj veľký odchod do cudziny.

   Snažiac sa urovnať konflikt, ktorý poznačil príchod jari toho roka, urobil z celej veci poviedku. Považoval ju za dostatočne zábavnú aj absurdnú, aby vytvorila bakchantskú satyrskú drámu. Poslal ju na prečítanie Anne.

V slnečné septembrové popoludnie sa Filip a Anna po dlhom čase stretli. Sedeli na káve pred Café Meyer, užívali si jeden z posledných teplých dní pod slnkom rožiarenou fasádou rozprávkovej radnice, a rozoberali Filipov veľký odchod.

Pri rozlúčke, len akoby mimochodom, Anna poznamenala: „Ozaj, a k tej tvojej poviedke, Filip, máš tam jednu nezrovnalosť.“

 „Akú?“

„Tú vetu, že „Helenka vyliala čaj“ – také niečo som ja predsa nepovedala. Postavil si tú poviedku na niečom, čo sa vôbec nestalo. Ako by som niečo také mohla povedať?“

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?