Polnočné spovede 4 a

Autor: Martin Bel | 1.7.2016 o 20:57 | (upravené 1.7.2016 o 21:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  30x

Sobota o 15. 25, Filip emailuje Anne: 

 Milá Anka, Tvoj mejl zo včera večera som si stiahol až dnes dopoludnia, a až vtedy som pochopil zmysel Tvojej dnešnej rannej SMSky. Takže Zora mala byť dnes v priamom prenose v

 

 rádiu? Chudera, to o koľkej musela vstávať???!!! Ja by som umrel! Vieš, že ja som až do poludnia fakticky nepoužiteľný :-)

   Rozmýšľam nad Tvojimi úvahami o závisti... Je to zaujímavá téma. Pravdu povediac, je to pocit, ktorý mojej povahe nie je príliš vlastný, a tak keď už raz príde, tak si ho veľmi jednoznačne uvedomujem a aj pamätám. Ale vždy sa snažím nepodľahnúť mu - za to vďačím zrejme aj svojmu "buddhistickému obdobiu", kedy som sa naučil veľmi jasne si uvedomovať svoje city, "nahliadať ich", vyznať sa v nich, a pokiaľ sa dá, regulovať ich. A závisť, či už pozitívnu (xianmu) alebo negatívnu (jidu), považujem za negatívny pocit, neželateľný, karmanovo zlý. No a čo sa týka Zory, musím povedať, že naozaj v jej smery nepociťujem NIJAKÚ závisť. Asi som Ti to už spomínal - skôr som rád, že sa jej (konečne čosi!) darí, pretože viem, aká je nešťastná a ako kvôli svojmu nešťastiu šíri nešťastie aj okolo seba. Takže, som rád kvôli nej, a úprimne jej to želám. Viem si síce predstaviť, že ona sa možno teraz cíti ako macher sveta, "libuje si" v tom, ako jej to všetci závidia - a možno aj v tomto je príčina toho, že jej nezávidím - tak trošku "na just", aby nemala pravdu :-)

   Veľmi jasne si pamätám chvíle či zážitky, keď som závidel! Pozitívňe - prajne - som závidel, napríklad keď ste Vy išli do Paríža... Keď Kristián s Elou sa v Paríži stretli s Annie Girardot... Keď mi minule Kristián povedal, že vo Francúzsku rozumel v telke všetkému - čo je môj večný problém, akýsi komunikačný či sluchový blok, že mám veľmi často problémy porozumieť v cudzom jazyku... Keď Kristián spomenie nejaký zážitok, ako im bolo s Andrejom fajn... A to sa dostávam aj k tej druhej rovine, závisti negatívnej, "zžierajúcej", zlomyseľnej. S ňou moje pocity občas hraničili práve pri Kristiánovi a Andrejovi a z celej svojej psychickej sily som bojoval, aby sa mi tento pocit nerozvinul. Takisto ma niekedy pochytil pri pomyslení, ako dlho som sám a ako si iní chalani denno-denne užívajú radosti a slasti lásky a sexu. A veľmi dobre si pamätám, že ma to občas pochytilo v "Zorinom" období - keď sme ešte boli dôverní priatelia a „závideli sme spolu“. Vtedy som občas závidel aj ja jej. To že je atraktívna žena, ktorá môže mať, ktoréhokoľvek chlapa chce...

   Zžierať sa závisťou je strašne nepríjemné. Tak som rád, že s tým nemám problémy. Proste, v podstate sa mi darí vylúčiť tento pocit z môjho života. Asi naň nemám genetické predpoklady :-) Či skôr možno karmanové, pretože geneticky... nuž, v mojej rodine by asi predpoklady k závisti boli... 

   Je pravda, že možno by som závidel literárne úspechy Luciine, či Zorine, keby som sám nemal už vydané nejaké tie preklady a keby som nemal napísané prózy, s ktorými som v podstate spokojný a teraz už len čakám, či niekedy nepríde šanca ich vydať... Viem si predstaviť, že nemať toto, možno by ma pochytila závisť, aspoň určitého druhu. Ale, things being what they are, necítim ju vôbec. Možno aj preto, lebo je v tom kus mňa: v Luciinom literárnom úspechu mám aj ja svoje prsty, a Zorina zbierka tiež nevznikla celkom bez súvislosti so mnou, aj keď tentokrát, pravda, v negatívnej. Ale predsa len, vždy, keď spomenú Nióbovnú, cítim akési zadosťučinenie v uvedomení si, že ten názov som vymyslel ja a vždy si spomeniem, aký nás so Zorou pri mojom prvom (historickom) vyslovení toho mena oblial pocit desivosti-absurdnosti-grotesknosti, ktorý sa v tom skrýval, a ako sme sa až chorobne rehotali, zdesení aj pobavení zároveň.

   Inak, sranda, že hovorím o závisti, a spomínam literatúru :-) Asi aj Ty aj ja cítime, že je to nejaký absolútny vrchol našich hodnotových rebríčkov, však? (Ako je na tom Tvoja kniha?)

   Ozaj, dnes som pral, a spomenul som si na Teba, pretože v prádle bol aj ten osudný obrus - jablko-to sváru posledného synlogia - a opral sa úplne do bielučka. To tým, že sa to hneď ošetrilo a navanishovalo. Keď čajová škvrna zaschne, tak robí problémy. To ja viem veľmi dobre, lebo - keďže pijem anglický čaj každý deň, kvapka mi na obrus občas prskne... Mimochodom, dúfam, že si už nič nerobíš z toho malého incidentu. Aj Marjam mi v sobotu potom volala a hrozne ju to mrzelo, že je taká prostoreká a že dosť sa jej stáva, že ona vôbec niečo tak nemyslí, ako to zoberie ten druhý, ak náhodou ona - nevedomky - natrafí na jeho citlivé miesto. Proste, ja osobne si myslím, že Vy dve ste také konštelácie, ktoré sa v prítomnosti jedna druhej akosi vnútorne "naježia"... Nemôžete za to ani jedna. Je to čosi podobné, ako ja s Kristiánom - máme sa radi, ale v podstate to medzi nami stále akosi iskrí a nemôžeme si s tým pomôcť...

   Mám teraz veľkú radosť. Vo Francúzskom inštitúte mi požičali pôvodného Tristana. Možno som Ti o tom hovoril. De facto prvý európsky román o láske, z konca 12. storočia. (Vlastne áno, samozrejme o tom viete - veď aj Vy ste mi ho zháňali v Paríži!) Chcel by som - raz v budúcnosti - urobiť jeho porovnanie s východnými literatúrami. (Mohla by si sa do tohto projektu zapojiť! Prípadne aj s Lunom. "Poňatie lásky v prozaickýchopera magna západnej a východnej literatúry"...) Som z toho nadšený - včera som si to požičal, a zatiaľ sa mi darí celkom fluentne to čítať! (je tam paralelný preklad do modernej francúzštiny). Normálne som zo seba prekvapený! I wish I didnt have to write my papers, ale venovať sa teraz celé dni len Tristanovi... Ale samozrejme, treba robiť aj to, za čo človek dostáva plat, pravda... :-)

   Tak, majte sa pekne.

                                        Filip

 

O dva dni nato, pondelok po sobote, o 20.30, Anna Filipovi

 

Filip,

dakujem  za mail! 

Si mily, co pises, myslim ze ta uplne chapem s tou zavistou atd. I to, ze sam mas tvorbu, ktoru "mas rad" a ktorej veris - a to cloveka v istom zmysle "chrani pred zavistou inym literatom"...

 

Inak, mam technicku pripomienku: ta "dobra zavist", by sa vlastne vobec nemala prekladat slovom "zavist", lebo to slovo v slovencine uz obsahuje nieco negativne.  Len chyba nam na to vyraz. V cinstine "xianmu" je rydzo pozitivna vec.

 

K Marjam som sa uz nechcela vracat, ale vratil si sa k tomu ty, co som necakala - teda kratko nadviazem.

Reagujem na to, co pises o jej sobot.telefonate a na jej interpretaciu "konfliktu"-  ze ona to "tak "nemyslela - ok, ved aj ja casto veci nemyslim "zle" a druhi to pochopia inak, mozem zranit... to sa stava myslim k a z d e m u. AVSAK ide o mieru, aj o konkretnu situaciu, ci "zapletku". Mna totalne sokovalo a svojim sposobom "podrazilo" to,  ze v spolocnosti, kam som si prisla oddychnut a kam som sa tesila (a v ktorej som bola "socialne handicapovana" tym, ze stale som musela malu kojit, resp. pokusit sa ju nakrmit niecim inym atd. - a nemal mi kto pomoct, lebo Lun sam bol chorlavy... O kolko jednoduchsie je starat sa LEN o seba a svoj tanier -pohar...), ma niekto prave v takej chulostivej situacii ide takym sposobom "kritizovat" - "poucat",  ako to vtedy urobila ona. 

 

Nase nazory (tvoj a moj) na tu konkretnu situaciu sa roznia. I na Marjamin vztah ku mne ako taky (keby ten moj ku nej bol apriori negativny, a "najezeny" ako to chapes ty, NIKDY by som ju nepozyvala do nasho bytu na veceru a ani k tebe by som nesla vediac, ze tam bude ona...  Nie som totiz herecka a instinkt. sa vyhybam situaciam, ktore su mi vopred neprijemne. Az u teba som svoj nazor na nu, resp. na jej postoj voci mne pochopila dost radikalne a jasne...  ).

 Ja som ti  moj nazor vtedy vecer u teba spontanne po jej odchode povedala - ty mas iny nazor. Vtedy aj teraz. Beriem to ako fakt a respektujem to.  Nikomu predsa moje pocity ani nazory nemozem vnucovat. (Chcela som ti mimochodom na druhy den napisat sms a navrhnut, ak sa to nevyperie, aby si mi ho dal, ze ja to spravim nejakym bielidlom- odfarbovacom - ale  nechcela som ta urazit. Chvalabohu, ze si to uspesne vypral.)

 

S rukou na srdci, z toho vecera mi zostal, zial, neprijemny pocit... (i ked ma vo viacerych ohladoch poucil.)

 

S tym Tristanom je to super, ze ta to tak pohltilo. To su vzacne momenty. Vychutnavaj si to do plna! Aj ten projekt porovnani je zaujimavy... mozno budes prvy na svete, kto nieco take porovnaval, ktovie. 

 

O par dni Lun odchadza a dovtedy treba este vselico vybavit, kupit, o.i. musim sa naucit pracovat so scannerom, satelitom,  kvoli prekladom sa orientovat v jeho zlozitych pocitacovych databazach, vybavit "spolocenske resty" z posledneho obdobia atd.  Je toho dost. 

 

Prajem ti pekny tyzden a bar by si vyhral v tej sutazi Poviedka! - ale uz je rozhodnute... treba uz len cakat ci ta menovite pozvu na tu ceremoniu, ako to s vitazmi robia...

 

                                                              A

 

V ten istý pondelok, o 21.20, Filip Anne

 

Milá Anka,

 

   ďakujem za list. Mrzí ma, že Ti z toho večera ostal nepríjemný pocit. V podstate aj mne - ako hostiteľ som sa snažil všetko zabezpečiť, aby bolo fajn, a napokon sa vedia veci zmeniť na takej v podstate hovadine... Vlastne mi to pomohlo - takto sa asi cíti naša mama, keď prídeme na víkend domov a dôjde k hádke, obyčajne medzi nami - deťmi a otcom. Vcítil som sa do nej... Dá sa povedať, že som sa v tomto zmysle z toho večera poučil a to nepríjemné som zahodil za seba. Prosím, Anka, aj Ty na to zabudni. Ja som Ti nič nezazlieval, a SOM SI ISTÝ, že ani Marjam to nemyslela AŽ TAK, ako si to Ty - v svojom možno vypjatom rozpoložení - zobrala. Obrus je vypratý, čaj vypitý, tak čo... Je mi ľúto, že si si na Marjam urobila zlý názor, ale tomu samozrejme ja nemôžem zabrániť. Toto je jedna z vecí, kedy si človek jasne uvedomí, že je to naozaj veľkým šťastím a požehnaním, keď "sa ľudia zídu a je im dobre". Nie vždy sa to dá dosiahnuť...

   Dnes večer som extra smutný. Stretol som Kristiána. Čakal som na Šafku na 95ku a on ku mne prišiel... Bol veľmi rád, že ma vidí, aj ja, ale stačilo sa mi naňho pozrieť a cítil som, ako sa so závratnou rýchlosťou doňho zasa zaľubujem... Čakal na Andreja - mali ísť do Auparku na obed. Volal aj mňa, ale ja som odbehol, akonáhle prišla tá 95ka, on za mnou utekal a kričal, aby som išiel s nimi. Ja som sa len stihol obzrieť, usmiať a zakývať mu. A odvtedy mi je strašne zle. Takto zle mi nebolo od januára. Prečo tak strašne prežívam lásku... Pôjdem asi dnes behať. Konečne. Možno mi to trochu pomôže. Ale hrozne ma to zobralo. Nemôžem ho vídavať. To moje utrpenie a frustrácia potom tak ostro vyčnievajú... inak sa mi darí držať ich pod rúškom pokojných dní... Ach, bodaj by už zajtra bolo lepšie. Táto bolesť! Táto bolesť lásky! Čo to mám za prekliatie! Musím sa z toho poučiť. Zaobchádzať so svojím srdcom ako v perinke. Nič iné sa na to asi nedá. Táto bolesť nestojí za žiadnu z tých slastí lásky! Fakt nie! (Ach bože. To sú názory! Starnem???)

   Tak máte teraz nervózne dni! Anka, keď budeš potrebovať nejakú pomoc, môžeš sa obrátiť aj na mňa. Myslím to vážne.

   Obálky súťaže budú otvárať v piatok v Rozhlase! Dúfam, že - ak by teda vytiahli moju - neprečítajú moje meno, ale všimnú si, že tam mám pseudonym! No to by bol trapas, keby ma vykričali na plnú hubu!! (Ale, v podstate, čo už na tom...)

   Tristana teraz asi nachvíľu odložím. Je to o týchto bolestiach. Lepšie je o nich čítať, než ich prežívať... ale nateraz netúžim o nich ani čítať! Mám ich dosť svojich.

   Veľa sily a elánu Vám želám.

                                                         Filip

 

 

O dva dni nato, streda večer, Anna Filipovi

 

 Mily Filip,

Mrzi ma, ze sa pre Kristiana trapis - na druhej strane ta celkom nechapem (minule si totiz prirovnaval vas vztah k mojmu s Marjam). Je to pre mna cele znacne rozporuplne, co o nom hovorievas - ale vlastne KAZDA laska, lubostny cit medzi dvoma ludmi je pre ostatnych "zvonka" jedno velke tajomstvo, nepochopitelna vec. Tak to vnimam, ked si predstavim takmer hociktoru dvojicu... Len clovek sam pocuje a vie, co mu hovori srdce -rozum, a to treba posluchnut. Len tolko viem. 

Onedlho je piatok, musis byt napaty...

Prajem ti pekny zvysok tyzdna a vela jarneho elanu!

                                     A

P.S.

Pokial ide o ten nestastny vecer u teba -  pises , "ja som ti nic nezazlieval" Hm.... fakt si nemyslim, ze si mi ten vecer mal co zazlievat... :-) Neviem, co si mal na mysli. Ak som vsak minule pisala, ze mi ostal neprijemny pocit, tak  z ineho, nez z mojho vyliatia caju (predsa sa stava aj horsie, az taka uzkostliva nie som, aby som prave z  toho mala zly pocit :-)). Ale uz sme myslim o tom dost hovorili-pisali. Je to uzavreta zalezitost.

 

Deň nato, štvrtok ráno, Filip Anne

 

Mila Anka,
   ďakujem Ti za list aj za slová útechy. Mal som
veľmi tvrdú krízu z toho stretnutia z Kristiánom, ale prekonal som ju v priebehu dvoch dní, takže som na seba hrdý, pretože to bola kríza po troch týždňoch! Naozaj sa lepším, som silnejší, odolnejší. Určite vďaka tým liekom. A predstav si, už takmer dva týždne mi slnko vadí oveľa menej! Je to taká nesmierna úľava, ani si nevieš predstaviť. Počas slnečného dňa si kľudne chodím po vonku a necítim
potrebu byť zalezený v tieni alebo v diere... je to fantastické.
Som za to veľmi vďačny. A pravdepodobne, vyriešenie si vecí s Kristiánom asi patrí k tejto fáze môjho života. Už som za tým. A už sa mu nedám dostávať do situácií, v ktorých nechcem byť.
   Súčasne s týmto ma ale mrzí, že stále medzi Tebou a mnou
väzí tá Marjam. Nemôžem to nechať "nedoriešené", lebo asi by to ostalo medzi nami trčať, pozostatky nejakých nevysvetlených zlých pocitov, a to nechcem. Radšej budem otravný, vracajúc sa k tomu, až kým medzi Tebou a mnou neostane v tom "pozitívne jasno", lebo presne to by som chcel.
   To, že ma trápi, že medzi Tebou a mnou niečo väzí, je
podobné, ako Ty si sa kedysi snažila znovu spojiť Zoru a mňa. Mala si rada nás oboch, a bola by si rada, aby aj medzi nami to bolo v pohode. Nešlo to. Hoci medzi Tebou a Marjam nie je až taký vážny konflikt, predsa len ma to mrzí, a neviem, či je možnosť nejakej nápravy. Ona prejavila svoju ľútosť - hoci určite na Tvoje odpustenie by bolo treba, aby to vyjadrila priamo Tebe, nie len mne. Možno si jej už odpustila, ale mám pocit, že Ti z toho ostala na dne srdca horkosť. S tým asi nič neurobím. Je mi to ľúto.
   Tiež sa mi zdá, že ešte nie si celkom za tým, na základe toho, že aj z mojej strany cítiš niečo, čo vôbec nie je, a za mojimi slovami nachádzaš niečo, čo som ja vôbec nemyslel. Preto by som Ti to rád vysvetlil:

> Mrzi ma, ze sa pre Kristiana trapis - na druhej strane ta celkom nechapem (minule si totiz prirovnaval vas vztah k mojmu s Marjam).

Prirovnával som to k tomu, že niektorí ľudia proste medzi sebou pociťujú apriórnu harmóniu - napr. Ty a ja, a niektorí zasa sú na seba podráždení - Ty a Marjam, ja a Kristián (hoci sa máme radi). TOTO som tym myslel.

> Pokial ide o ten nestatny vecer u teba - pises , "ja som ti nic nezazlieval" Hm.... fakt si nemyslim, ze si mi ten vecer mal co zazlievat... :-)

No VEĎ PRÁVE! TO PRESNE som tým myslel! "Netráp sa. Ak Ťa niečo trápi - a povaha Tvojho trápenia je to, že Ti niekto niečo vytkol - z MOJEJ strany nič také nie je, ja Ti nič nezazlievam ani nevyčítam.“ NIČ INÉ som tým nemyslel, Anka!!!
Musím končiť, máme schôdzu.

                                               f.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?