Polnočné spovede 1 i

Autor: Martin Bel | 22.4.2016 o 21:47 | (upravené 13.5.2016 o 19:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  46x

Pil potom biele víno ďalší mesiac, ako leto postupovalo svojimi neúprosnými horúčavami, a v polovici júna napísal list:

Milý Peter,

 

viem, že na to nemyslíš, na náš vzťah, a nechceš si ho pripomínať. Obdivujem Tvoju schopnosť nemyslieť na to. Ja to nedokážem. Sme iní.

Ja nedokážem na to nemyslieť. Usilujem sa o to zo všetkých síl, modlím sa každú noc k Bohu, aby mi dal silu prežiť ďalší deň bez lásky s Tebou, a prosím Ho, aby Ťa ochraňoval. Bojujem so svojím smútkom urputne ako lev, dokonca som minulý týždeň sňal Tvoj belasý uterák zo šnúry v kúpeľni - neopovážil som sa ho dotknúť, odkedy si sa doňho naposledy utieral. Ale minulý týždeň som ho sňal a dal som ho doma oprať. Chcem zabudnúť, že to bol Tvoj uterák. Ale plachtu, TÚ plachtu, som ešte nedokázal zobrať a oprať...

Veľa na Teba myslím a veľa o Tebe rozmýšľam. Usilujem sa pochopiť, aký vlastne si a prečo si sa správal tak, ako si sa správal, skúmam aj svoje správanie a hľadám rozhodujúce body, v ktorých naše povahy o seba zaškrípali a rozštrbovali náš vzťah. Dopustili sme sa veľa chýb, aj ja aj Ty, a celé nás to zavalilo, aj Teba aj mňa.

Usilujem si brať z Teba príklad a čo najmenej na to myslieť, a pozerať sa do budúcnosti. Asi sa mi podarí čoskoro odísť. Možno zakotvím niekde v Číne alebo Amerike. Chcem byť rozumný a budovať svoj rozpadnutý svet na plánoch o budúcnosti.

Ale popri tom mi v podvedomí stále pokračujú úvahy o nás. Mám podivnú vlastnosť, že sa na nás pozerám akoby zboku, ako nezúčastnená strana, hodnotím seba a hodnotím Teba, a je mi nás oboch ľúto. Sebaľútosť nie je dobrá, ani sa jej nedopúšťam. To hodnotím tých dvoch, čo sú mimo mňa. A je mi ich ľúto. O tom, čo mi je ľúto na "Dávidovi", pomlčím; ale píšem Ti kvôli tomu, prečo mi je ľúto "Petra". V mysli sa mi vynára celý jeho život, z tých útržkov, ktoré si mi rozprával Ty a ktoré doplnila Hanka zopár milými spomienkami z Vášho detstva, a zdalo by sa, že všetko je v poriadku, všetko bolo skvelé a priamočiare, je krásny, obľúbený, bohatý, scestovaný.

A do toho ideálneho obrazu mi vždy ako facka, ako úder bičom, padne Tvoja reakcia, keď som sa Ťa pýtal, čo bol v živote Tvoj najkrajší zážitok. To váhanie, a potom si vynoril v pamäti niekoľko z nich. To, ako si sa ťažko rozpomínal na niečo pekné v svojom živote. A ako si vzápätí zvrtol tému na tie negatívne. Na ten najnegatívnejší...

Niekoľko ráz som preplakal svoje poznanie o zákonitosti šírenia zla, keď som pochopil, že si, aký si, možno aj preto, čo sa Ti vtedy stalo.

Jeden hnusný zločin, ktorý bol na Tebe spáchaný - a koľko bolesti. Podivne zvrátil osud Tvoj, a následne - tým, že si taký, aký si - otriasol životom mojím, a ja som takmer rozvrátil život mojej rodiny, pretože moja samovražda by ich bola všetkých zničila. A tak by sa to zlo šírilo ďalej a ďalej.

Zlo. Zlé karma (podľa buddhistickej terminológie). Všetky náboženstvá varujú pred zlom, pred jeho páchaním, a teraz som jasne videl, ako konkrétne sa šíri, ako ničí, a živí sa na nešťastí ľudí. A len Božia sila zastavila ten prúd šírenia sa tohto konkrétneho zla - u mňa. U mňa sa zastavilo. Ja som ho musel zastaviť, prežrieť, prehltnúť, mňa muselo rozožrať ako kyselina. Ďalej už nešlo.

Zatiaľ.

Dal som si robiť test na HIV a čoskoro budú výsledky. Modlím sa k Bohu, aby som bol pozitívny - aspoň už budem mať plné právo, áno - PRÁVO - zabiť sa. Bude to z Božej vôle. Doposiaľ som stále myslel na rodičov, že im to nemôžem urobiť, vedel som, ako by trpeli. Ale ak by som bol aidsák, to by museli aj oni pochopiť, že som mal na to právo.

Je mi Ťa ľúto, Peťo. Neviem, či máš nejakého blízkeho priateľa, alebo si tak sám ako ja. Závidím Ti, že nepoznáš bolesti duše a smútok, ale je mi ľúto, že máš tak málo radosti. Predstavujem si Ťa, ako chodíš s otcom Baudouinom po mojej vytúženej Indii a nudíš sa pri jeho rozhovoroch s klérom či veriacimi. Modlím sa za Teba každú noc, to mi je jedinou útechou na konci každého dňa - vyplačem Bohu svoj smútok a prosím Ho, aby Ťa ochraňoval "i Do shlite go léir", ako spieva Enya v jednej Sinéadinej pesničke verš z 91. žalmu - na všetkých Tvojich cestách...

Príliš som Ťa miloval, Peťo, a z nadmiery svojej vášne som urobil veľa chýb. Veľmi som na Teba tlačil, veľmi som sa Ti tisol do Tvojho rodinného zázemia. Prepáč mi to, prosím.

Ale vedz, že kým budem žiť (a aj potom), Ty budeš v mojom srdci. Mne tam neostala jazva; to, čo tam ostalo, je miesto pri mojom stole a rameno, ktorého sa môžeš vždy zachytiť. A bytostný záujem kedykoľvek si vypočuť Tvoj príbeh.

 

 

Óir thug sé ordú do aingil i Do thaoibh, Tú a chosann i Do shlite go léir: Iompróidh siad Tú lena lámha, sula mbuailfeá Do chos in aghaid cloiche. Satlóidh tú ar an leon is ar an nathair. Geobhaidh Tú Do chosa sa leon óg, is an dragan.

(Lebo anjelom dal rozkaz o Tebe...)

 

 

I love you, my heart Englishman.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?